
Samo o sebe nereálne. :D Ale človek si niekedy potrebuje zlepšiť náladu úplnými výmyslami. :)
"Neuverím,pokým neuvidím."smiala som sa,keď mi rodičia tvrdili,že už sme konečne pristáli na LAX."Tak si konečne daj preč ruky z očí."povedala mamka a ja som si ich konečne dala dolu.A fakticky.Boli sme tu.
Volám sa Jenice Leila Grant.Viem,zvláštne meno.Keby som sa mala opísať,poviem len:"Zelené oči,dlhé hnedé vlasy a neznášam papriku." Vážne je to tak,čo k tomu dodať.
"Idem do svojej izby,vybaliť si a tak ďalej,takže ma dlhšiu dobu neuvidíte."zaškerila som sa na rodičov a išla do svojej izby,ktorú mám sama.Normálne by sme mali jednu s jednou manželskou a jednou malou posteľou,ale niekedy som proste náročná.Sme tu na zájazde,takže si chvíľku oddýchnem a potom mám fakticky nabitý program.S vedúcimi sme sa dohodli,že o dve hodiny ideme do mesta,ale len kto chce.Ibaže,kto by odolal obchodom na Rodeo Drive?Išla som si pekne povybaľovať všetky veci,ktorých vážne nebolo veľa.Čím menej si toho zoberiem,tým viac si toho môžem kúpiť,takže mám v podstate poloprázdny kufor :D.Dala som si skvelú osviežujúcu sprchu a rozmýšľala nad tým,ako sa asi majú moji spolužiaci v Sydney.Áno,som z Austrálie.Práve teraz je školský rok a ja sa chystám vymeškať celý týždeň mojim "výletíkom".
"No tááák,Jens.Pohni kostrou,obchody čakajú!"zavolala na mňa jedna z vedúcich Gail,keď som kráčala dole schodmi.Teraz idú vonku väčšinou samí tínedžeri,lebo rodičia sú unavení.
"Tie sú úžasné,"rozplývala som sa pri výklade nad jednými sandálami,"ale nemala by som hneď všetko utratiť." Pár báb pribehlo za mnou a tiež ich začali obzerať,no po chvíľke sme išli ďalej.Kráčala som okolo nejakého obchodíku so zjavne pribitými cenami,ale ja som sa tam proste musela pozrieť."Ja tam nejdem,jedny šaty stoja toľko,ako letenka domov."mávla rukou Gail a zašla niekde inde.Ja som tam teda vošla a hneď mi padli do oka jedny tmavomodré šaty.A Gail sa mýlila,boli lacnejšie ako letenka domov,vlastne vôbec neboli drahé.Keď som si ich odskúšala,vybrala som sa k pokladni a zjavne nepozerala,kade chodím,pretože do mňa niekto vrazil.Že do mňa niekto vrazil by nebolo tak hrozné,pokým by ten NIEKTO na mňa nevylial svoju ľadovú kávu.Aspoň,že nebola horúca,síce,kto by v Los Angeles v októbri pil horúcu kávu?Je tu predsa dosť teplo."Prepáč,ja...nechcel som."začula som hlas a keď som zdvihla hlavu,tak mi skoro zaskočilo."To je v pohode,hádam to nejako vyčistím."nie moc presvedčivo som povedala a bola šťastná,že som tie šaty,ktoré som si pred chvíľou skúšala,stihla už predtým podať predavačke a tak neoblial aj tie."Vážne prepáč,"povedal a vzápätí sa otočil ku pokladni,"tie šaty zaplatím ja." "Nie!To fakt nie je potrebné."mávla som rukou.Prečo by mi Joe Jonas mal platiť šaty len za to,že ma oblial kávou?Keď som videla tie jeho oči,mala som chuť zaplatiť ja jemu."Ale je.Zničil som ti tieto a navyše asi nechceš ísť po meste s touto škvrnou."zasmial sa.No a čo?Bola to iba škvrna.Celkom veľká,ale predsa na mňa nevylial celú kávu.Nestihla som viac namietať,keď mi podal tie šaty,že si ich mám ísť rovno obliecť.
Keď som vyšla z kabínky a uvidela jeho pohľad,vedela som,že sa červenám.Inak sa to ani nedalo."Wow."usmial sa a ja som sčervenala ešte viac."Ty si odtiaľto?"opýtal sa odrazu."Nie,som zo Sydney."odpovedala som stále trochu hanblivo."Môžem ti to tu ukázať,ak chceš."navrhol."Pozri,nemusíš to robiť len kvôli tomu,že si ma oblial ká..." "To nie je kvôli tomu."namietol.Napokon som súhlasila.
"Koľko máš ešte času?"opýtal sa a ja som pozrela na hodinky na mobile."Dve hodiny.Ostatní nakupujú."usmiala som sa."To by možno aj stačilo."zasmial sa.
"Počkať...ako sa vlastne voláš?"opýtal sa."Jenice...Jenice Grant."podala som mu ruku."Teší ma.Joe Jonas."zase sa usmial.Ja tu asi odpadnem.Možno by ste neverili,ale zatiaľ sme zabili hodinu a pol kecaním o všetkom možnom.Rozoberali sme aj chalanov,pričom som sa nezabudla červenať."Tak máš dakoho či nie?"smial sa,keď som len pozerala do zeme a u toho sa červenala ako dozretá paradajka."Nie,nemám."zamumlala som.Potom som sa rozhodla,že ho budem bombardovať otázkami aj ja."A čo ty a...ako sa to volá?Ashley?"hádala som."Pravdu?"zaškľabil sa.Len som ho prebodla pohľadom,tak pokračoval:"Ja sám neviem,ako to je.Keď chcem,aby sme strávili večer alebo poobedie len tak u nás doma,tak nechce.Vždy musíme ísť do luxusnej reštaurácie a cestou sa škeriť na fotografov.Príde mi to,akoby ma mala rada len pre to,kto som."povzdychol si."Ale náš vzťah nikdy ani nebol vzťahom."pokrčil plecami."Máš ju rád?"opýtala som sa potichu."Rád ju mám,ale asi nič viac.Viem,je to odo mňa hnusné,ale ani ona ma nemá rada takým spôsobom..."
Na druhý deň
"Vyrážame na pláž!"ozvala sa spoza dverí mamka."Už idem!"zakričala som a zapínala si riflové kraťasy.Na plavky som si hodila ružové tielko, obula som sandále a mohlo sa ísť.
Na pláži moc ľudí nebolo,veď všetci boli v práci a tak sme tam boli iba my zo zájazdu.Chvíľu sme hrali s babami volejbal,pokým všetky záhadne nevypadali na odpadnutie."Prečo k nám kráča Joe Jonas?"ozvala sa Tanya."A prečo v plavkááách?"doplnila ju Nicole."Sme na pláži,prečo by bol oblečený?"zasmiala sa Tanya."Za kým to ide?"ozvala sa niektorá."Ehm...neviem."usmiala som sa naňho a on mi zamával.Pocítila som pár nechápavých pohľadov,keď ku mne Joe prišiel a objal ma."Ahoj,čo ty tu?"opýtala som sa,pričom som premáhala smiech,lebo som vedela,ako po ňom baby slintajú."Chystáme sa s rodinou na pláž."usmial sa. "Nechceš sa prejsť?"opýtal sa napokon.Súhlasila som a išli sme sa poprechádzať po pláži.
Nezdalo sa mi to všetko?Alebo ma napokon naozaj pobozkal?Nie,to by sa určite nestalo...
"Cŕŕŕ!"vyrušilo ma niečo z myšlienok.Omyl.To neboli myšlienky,ale sny...Fakt
som spala?Rýchlo som vypla budík a vystrelila z postele.Keď som pozrela von oknom,dosť sa mi uľavilo.Naozaj sa mi to nesnívalo.V mobile som si našla jednu správu s textom: "Ďakujem za včerajšiu prechádzku."
som spala?Rýchlo som vypla budík a vystrelila z postele.Keď som pozrela von oknom,dosť sa mi uľavilo.Naozaj sa mi to nesnívalo.V mobile som si našla jednu správu s textom: "Ďakujem za včerajšiu prechádzku."

parada
kez by to tak bylo i v realu...