close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Rain Drops 6

27. prosince 2010 v 14:05 | Petí |  ff-Rain Drops
RD 2
Obrázok vytvorila a 6. diel napísala Peti.


Na druhý deň.
Aký dlhý čas tu ešte budem musieť stráviť?Rozčuľujem sa nad tým čoraz častejšie.No držia ma tu dvaja ľudia.Môj otec...a Nick.Viem,je to hlúpe.Poriadne ho nepoznám,ale stále mám pocit,akoby nás k sebe niečo ťahalo...
"Rob,nemyslíš,že by to bol dobrý nápad?"znovu sa mi pred očami objavila tá scéna,keď sa chvíľku pred nehodou mama niečo pýtala otca.No stihla som zaregistrovať ešte jednu vec.Po pravej strane chodníka kráčal nejaký,mne veľmi povedomý chlapec.Videla som ho zozadu.Bol oblečený v tmavej čiernej koženej bunde.Zamyslela som sa nad tým,kto to je a potom som začula krik mojej mamy...V tej chvíli som si vravela len jedno:"Teraz chcem byť späť v nemocnici!"
"Nie!"vykríkla som odrazu.Znovu som sedela na nemocničnej posteli.Zvláštne,že moja vízia úplne preskočila samotnú nehodu len tým,že som si povedala,že chcem byť v nemocnici.No vduchu ma to potešilo.Nechcela som to znova vidieť...
"Slečna,stalo sa niečo?"prišla do mojej izby zrazu sestra."Uhm...nie.Len som na chvíľku zaspala a...zlý sen."vykrúcala som sa,no ona mi zjavne uverila."V poriadku,oddýchnite si.Keby sa niečo dialo,stačí ma zavolať,dobre?"usmiala sa na mňa."Ďakujem."vďačne som na ňu pozrela,ona mi ešte kývla a odišla.Teraz mi došlo...možno by som mohla pohľadať nejaké informácie o mojej minulosti v mobile.Ak nejaký mám.Určite som mala...no či pri tej nehode ostal celý,to neviem.Pozrela som sa do nočného stolíka vedľa postele.V skrinke nebolo nič,len kozmetika a tak som sa rozhodla prepátrať šuflík.A podarilo sa!Jedna z mála chvíľ,pri ktorých som sa cítila aspoň trochu šťastne.Tie ostatné šťastné chvíle mal samozrejme na svedomí Nick.Snažila som sa niečo pohľadať v číslach.Alan,Alex,Andrea...žiadne z mnoha čísiel mi nič nehovorilo.Mala som tak veľa priateľov?Čísel som tu mala možno päťdesiat.Vlastne...keby to boli moji priatelia,prišli by ma aspoň navštíviť.Nad touto myšlienkou som si povzdychla.Mobil trochu sekal a bol aj trochu poznačený po nehode.Obrazovka mala cez uhlopriečku dosť hlboký škrabanec,že som sa čudovala,že to vôbec vydržala.
"Ayleen,máte návštevu."nakukla do mojej izby znova tá milá sestra. Možnože som nakoniec mala aspoň jedného priateľa,ktorý na mňa nezabudol."Kto je to?"opýtala som sa,neskrývajúc zvedavosť v hlase."Ahoj."pozdravil sa mi od dverí Nick.To ma potešilo možno ešte viac,akokeby prišiel nejaký z mojich priateľov z minulosti."Ahoj."pery sa mi hneď roztiahli do úsmevu.Keď som pri ňom,usmievam sa viac,než je u mňa zdravé."Našla si niečo?"ukázal rukou na môj mobil.Len som zachmúrene pokrútila hlavou a pokynula mu,nech si sadne ku mne."Nebuď smutná."povedal mi starostlivým hlasom."Nick,keby si prišiel o matku,tvoj otec by bol v bezvedomí a nepamätal by si si nič zo svojej minulosti,usmieval by si sa na všetky strany?"opýtala som sa mierne vyčítavým tónom."Prepáč."potichu povedal."Ešte k tomu..."začala som,no nevedela som či to dokončiť."Čo?"pozrel sa mi do očí.Doslova ma hypnotizovali a ja som sa nedokázala ubrániť nutkaniu mu povedať,čo mám na srdci."Keby si vedel,že to môžeš zmeniť,len nevieš ako..."vzdychla som si."Ay,minulosť nemôžeš zmeniť."povedal a rukou mi prešiel po chrbte,aby ma upokojil.V tej chvíli,pod dotykom jeho ruky,sa vo mne zmiešali všetky kladné pocity...
"Divil by si sa."ostávala som pri hádankách.Bála som sa.Bála som sa,že by si myslel,že som totálny blázon,keby vedel pravdu.Že by povedal doktorom,nech ma dôkladnejšie vyšetria,lebo so mnou niečo nie je v poriadku.Stále na mňa nechápavo pozeral."Je to zložité."povedala som len."Počkaj chvíľku."zdvihol sa a vyzliekol si čiernu koženú bundu,ktorú si dal na vešiak.Čierna.Kožená.Tmavá.Bunda.
On bol ten chlapec,ktorého som zbadala pri nehode!Nachvíľu som bola úplne mimo."Ty si o tom vedel."sklamane som povedala,keď sa ma začal vypytovať,čo sa mi stalo."O čom?"nechápal."Ty si bol pri nehode.A nič si mi nepovedal."pohľad som upierala do prázdna.Cítila som sa ako v nejakej nezmyselnej,nevydarenej a úplne bizarnej rozprávke,v ktorej sa dejú veci,čo sú nemožné aj vo svete predstavivosti.Znovu sa mi do očí tisli slzy.Boli zmiešané z pocitu sklamania...a smútku zároveň.
 


Komentáře

1 kristina kristina | 27. prosince 2010 v 15:45 | Reagovat

no uz nech sa konecne dozviem pravdu ako to bolo s tou nehodou a nickom, lebo som riadne nedockava :-D

2 Zuza11 Zuza11 | E-mail | Web | 27. prosince 2010 v 21:48 | Reagovat

krastny diel :D

3 AisopipsyLes AisopipsyLes | E-mail | Web | 29. září 2018 v 6:20 | Reagovat

Pression arterielle  est comment  calleux votre sang pousse contre les parois de vos arteres lorsque votre coeur sentiment  pompe le sang. Arteres sont les tubes qui transportent  perseverent b gerer offre sang loin de votre coeur. Chaque  set  votre coeur  bat, il pompe le sang  a tous egards  vos arteres a la  prendre facilement  de votre corps.
https://www.cialispascherfr24.com/ou-acheter-du-cialis-en-ligne/

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
1