
Náhle však prestal odpisovať.Škoda.
T:Tak fajn :D
Odoslala som to,keď mi došlo,že zjavne čaká,kým to poviem prvá.
N:Ja som vedel,že to dlho nevydržíš.Ja čakám.
T:Dobre...ale prečo by som ti to mala vravieť? :D
N:Neviem...ale ak nechceš...
T:Čo keby sme prešli na nejakú inú tému?
N:Fajn,asi by som ti mal niečo povedať.
T:Čo?
N:Vieš,čo si mi raz spomínala toho Nicka...toho druhého.
T:Dobre,dostal si ma.Je to on. :D
N:Ja?
T:Čo ty? :D
N:Ešte stále ti to nedošlo? :D
T:Čo presne mi malo dôjsť?
Asi mi to dochádzať pomaly začalo.V tom momente som sa naňho strašne naštvala.Mohol mi to povedať skôr a ja by som sa teraz necítila ako najväčší debil,lebo som mu vyznala lásku.
T:Už viem...tak radšej ahoj.
Rýchlo som to napísala a vypla notebook.Som ja ale blbá,nemohla som si to všimnúť skôr?Vedel ako sa volám,ako sa volá môj pes...
Na druhý deň
"Dobré ráno."pozdravila som sa rozospato mame.Bola sobota a ja som nemala nič v pláne."Zdá sa mi to alebo si večer plakala?"opýtala sa ma rovno."Ty počúvaš za dverami?"skrivila som tvár."Skús sa pozrieť do zrkadla."zdvihla obočie.Išla som sa na seba pozrieť a fakt.Moje oči boli trochu opuchnuté."Ja som nerevala,ono to ide samo."pokrčila som plecami,keď som sa vrátila späť."Čo sa stalo?"starostlivo sa opýtala."Ale nič...iba Nick je vlastne aj ten druhý Nick a povedal mi to až po tom,čo som mu napísala,že ten druhý Nick sa mi páči a pritom on je ten Nick.Tí dvaja Nickovia sú jeden Nick."plietla som jedno cez druhé."Že ti to došlo až teraz."pokrútila so smiechom hlavou."Čože?"vyorane som na ňu pozerala."Mohlo ti dôjsť...jeden Nick,druhý Nick."pokrčila plecami."Hej,ibaže on teraz vie,že ho mám rada a ako sa asi ja teraz cítim?Je to hviezda."zalamovala som rukami."Tieto vaše tínedžerské problémy..."začala."Mamíííí!Prestaň riešiť problémy všetkých,ale rieš tie moje!"rozčúlila som sa.Večne mi začala vykladať o ľuďoch,ktorí jej píšu a že majú aj oveľa horšie problémy,ako sú tie moje.Ibaže to je slabá útecha."Tak vie,že ho máš rada.Je na tom niečo zlé?"opýtala sa ma."Nie,"začala som ironicky,"len sa pred ním budem do konca života cítiť poriadne trápne."založila som si ruky na prsiach."Čo ty vieš,možno sa páčiš aj ty jemu."významne na mňa pozrela."Ja...sa mám páčiť Nickovi Jonasovi?O tom sa mi zatiaľ iba snívalo."uchechtla som sa."Nikdy nehovor nikdy."usmiala sa."Jasné,jasné.Čo ideme dnes robiť?"opýtala som sa."Akože,čo ideme?"nechápavo na mňa pozrela mama."Ak mi povieš,že ideš pracovať aj v sobotu,tak s tebou neprehovorím do konca života,rovnako dlho,ako sa budem cítiť trápne kvôli Nickovi."zaškľabila som sa."Mám toho veľa,prepáč.Naozaj musím pracovať."ospravedlňujúco na mňa pozrela."Mám nápad!Daj svoju prácu na deň mne."povedala som."Ha?"pobavene na mňa pozrela a odpila si z kávy."Jeden deň budem odpisovať a radiť všetkým senilným pra a pra-prarodičom,namotaným tínedžerkám a smutným päťdesiatničkám,ktoré sa trápia,pretože už nie sú výzorovo to,čo bývali."navrhla som."Toto bolo povedané dosť škaredo."hrane na mňa zazrela."Ale pravdivo."usmiala som sa."No tááák,prosím.Budeš mať voľný deň iba pre seba."prosila som ju.Celkom by ma zaujímalo,ako sa cítia ostatní ľudia a rada by som im pomohla."Tak dobre.Ale len jeden deň." "Super!Ďakujem,mami."usmiala som sa šťastne.

super diel konečne zistila o Nickovy pravdu