close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Rain Drops 2

26. listopadu 2010 v 18:30 | Petí |  ff-Rain Drops
RD 2
2.časť a obrázok by Peti

Možno som dúfala v to,že sa mi cez noc prisní niečo,čo ma dovedie k mojej minulosti.No sen,ktorý sa mi sníval,ma ešte viac zmiatol.Videla som len tmu a počula som kroky.Akoby pod každým krokom toho niekoho mnou prebehlo šťastie.Chcela som ho nájsť,ale nevedela som kadiaľ ísť,všade bola tma.
Odrazu som sa zobudila,bolo už ráno.Nechápala som,čo sa deje,tie dva sny boli tak odlišné.No na oboch ma desila jedna vec-ten neskutočne šťastný pocit z toho sna.Možno toto je kľúčom k môjmu predošlému životu.O chvíľku pribehli do mojej izby doktori.Stále sa ma vypytovali či som si na niečo spomenula,no ja som rozmýšľala nad tými snami.Bola som celkom zdravá,až na moju pamäť.V tej som iba blúdila tmou,ktorá sa dala pripísať tme zo sna.Nevedela som,čo tu vlastne robím.Bola som v poriadku,no doktori sa rozhodli ešte chvíľu si ma tu nechať.Nechceli mi povedať,čo sa mi stalo,vraj by to mohlo zhoršiť môj zdravotný stav.A v tom ma napadlo-mám vôbec rodinu?Keď som túto otázku nahlas vyslovila pred doktormi,len sa na seba znepokojene pozreli."Váš otec je vo veľmi zlom stave,Ayleen."súcitne na mňa pozrel jeden z nich.A čo matka?Mám matku?Mám súrodencov?"Čo moja mama?"opýtala som sa,akoby som si bola istá,že nejaká je...alebo bola."Vaša mama...je mŕtva.Je nám to ľúto."sklopila hlavu sestrička a mňa náhle zaštípali oči.Nespomínala som si na svoju matku rozumom,ale v srdci to zabolelo."Mohla by som vidieť môjho otca?"nádejne som na nich pozrela,možno keď ho uvidím,na niečo si spomeniem."Je na inom oddelení,sestra,neskôr ju tam zaveďte,prosím."ozval sa doktor a sestra prikývla.Ešte som sa bola poumývať a mohla som sa vydať za stratenými spomienkami.
Viete,aký je pocit,keď na niečo chcete zabudnúť?Či už je to zlé alebo je to dobré?Na zlé chce zabudnúť každý,no na dobré iba niektorí.Túžbu zabudnúť na to pekné v nás väčšinou vyvoláva skutočnosť,že vieme,že sa to už nevráti.A áno,bolí to.Ale bolesť z toho,keď chcete objaviť niečo zabudnuté,je milionkát horšia.
Môj otec je vo veľmi zlom stave.Čo som zistila?Hneď ako som vošla do jeho izby a pozrela sa na jeho tvár,niečo sa mi vybavilo.Boli to len krátke útržky,ale videla som seba,jeho a nejakú ženu,pravdepodobne moju matku.Áno,bola to moja matka.Môj otec sa volá Robert Hugh Ellen,videla som to na karte.Postupne som videla viac "obrazov" so svojimi spomienkami,väčšinou som to bola ja s rodičmi.No po chvíľke som to vzdala asi by som toho viac neuniesla.Cestu späť som poznala,ale na chodbe som sa ešte zastavila kúpiť si kávu.Ten automat však len zobral peniaze a odmietal mi to latté dať."Skvelé."pokrútila som hlavou a rozmýšľala či som aj niekedy predtým mávala takéto "šťastie"."Môžem ti pomôcť?"ozval sa za mnou zamatový hlas.Otočila som sa a uvidela som možno osemnásťročného chalana s hnedými očami a hnedými kučeravými vlasmi.Poviem vám jedno,kebyže som ho niekedy predtým poznala,nezabudla by som naňho."S týmto mi asi nepomôžeš,"usmiala som sa,"je pokazený."
"Normálne by som sa spýtal či ťa na niečo nemôžem pozvať,ale keď je pokazený,tak mám asi smolu."neisto sa usmial.Po chvíľke trápneho ticha sa ozval:"Som Nick Jonas." Podal mi ruku a zrejme čakal na nejakú reakciu,no žiadnej sa nedočkal."Ja som...ehm...Ayleen?Hej,Ayleen."povedala som a stisla jeho ruku.Trochu divne na mňa pozeral,veď predsa asi nie je normálne,že si človek nevie vybaviť svoje meno."Stratila som pamäť."vysvetlila som a nemienila o tom ďalej hovoriť."O-oh,to je mi ľúto.A čo tu robíš potom tak sama?"opýtal sa zvedavo."Ja som hospitalizovaná na oddelení o poschodie vyššie,tu leží môj otec."odpovedala som."Prepáč,nechcel som sa do toho starať..." "V pohode a čo tu robíš ty?"prerušila som ho."Máme tu s bratmi vystúpenie pre deti a doniesli sme im nejaké darčeky."odvetil s úsmevom.Už by sa konečne mohol prestať usmievať,lebo tu odpadnem."Vystúpenie?"nechápavo som naňho pozrela."Aha,prepáč.Máme skupinu.Poď sa pozrieť ak chceš."navrhol."Ale to by bolo blbé,je to predsa..." "No tak poď."prehováral ma.Napokon som súhlasila a išla s ním.
 


Komentáře

1 Zuza11 Zuza11 | E-mail | Web | 26. listopadu 2010 v 20:22 | Reagovat

Super diel a konečne sa jej pomali vracajú spomienky :D

2 3hena3 - Fly a Fantasy 3hena3 - Fly a Fantasy | E-mail | Web | 27. listopadu 2010 v 12:07 | Reagovat

pokracko, prosim.. :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
1